Aron Grunhut

Aron Grünhut sa narodil 31. 3. 1895 v Bratislave, v početnej
a zbožnej ortodoxnej židovskej rodine. Jeho rodičmi boli
bratislavský hostinský Viliam Grünhut a jeho manželka Fani,
rodená Weiszová. Aronovi rodičia nepochádzali z Bratislavy.
Otec bol rodákom z Veľkého Medera a matka sa narodila
v Dunajskej Strede. Aron Grünhut už v mladosti prišiel o otca
a po absolvovaní školskej dochádzky sa musel naučiť postarať
sám o seba. Venoval sa preto už od svojej mladosti súkromnému
podnikaniu. V roku 1919 sa oženil s Etel Wosnerovou, ktorá
pochádzala zo zámožnej židovskej rodiny. Jej otec bol
veľkostatkár v Dunajskej Strede, pracoval v orgánoch židovskej
obce a podporoval študentov a chudobných.

Aron Grünhut a jeho rodina

Aron Grünhut sa v medzivojnovom období venoval obchodovaniu
s rôznym tovarom. Jeho kontakty a služobné cesty ho často zaviedli
aj do zahraničia. Venoval sa nielen obchodnej činnosti, ale istý čas
vlastnil aj židovskú jedáleň. Bol členom Obchodnej a priemyselnej
komory v Bratislave. Okrem podnikateľských aktivít bol Aron
Grünhut aj aktívnym členom ortodoxnej židovskej náboženskej
obce. Grünhutovci bývali v dome na Ventúrskej ulici, neskôr sa
presťahovali na Heydukovu ulicu. Postupne sa im narodilo päť
synov: Otto, Leo, Jozef (Akiva), Benjamin a Viliam.

Aron Grünhut a bratislavská
židovská komunita

Okrem rodinného života a podnikateľských aktivít bol Aron Grünhut
v medzivojnovom období aktívnym členom a funkcionárom
ortodoxnej židovskej komunity v Bratislave. Bol zvolený aj
do vedenia židovskej obce. Významným poľom jeho pôsobenia
bola Chevra Kadiša – židovské pohrebné bratstvo (doslovne Svätá
spoločnosť vykonávateľov skutkov milosrdenstva), ktoré taktiež istý
čas viedol. Členstvo sa považovalo za veľkú česť. Okrem toho
bol Aron Grünhut členom predstavenstva Židovskej nemocnice
v Bratislave a viacerých dobročinných spolkov, bol aktívny aj
v ďalších židovských spolkoch. Vo všetkých svojich funkciách mohol
uplatniť i skúsenosti z obchodníckej praxe.

Protinacistický odboj v Bratislave

Aron Grünhut sa vrátil na Slovensko a zostal so svojou rodinou
v Bratislave aj počas prvých rokov druhej svetovej vojny. Pôsobil
v Ústredni Židov a bol aktívny v židovskom odboji. V roku 1943 ho
slovenské úrady za jeho odbojovú činnosť zatkli a potom niekoľko
mesiacov väznili v Ilave. Jeho manželke a najmladšiemu synovi sa
medzitým podarilo utiecť zo Slovenska do Maďarska. Keď A.
Grünhuta prepustili z ilavského väzenia, prešiel ilegálne hranicu
do Maďarska, kde potom žil so svojou rodinou pod falošnou identitou.